pondelok 21. novembra 2016

(Nie) Obyčajný výlet na bicykli



V jeden krásny teplý letný deň, presne 17 augusta 2016 ( viem že vôbec nie je podstatný dátum, ale
nejako z vnútorného rozpoloženia mojej pedantskej potreby ho napíšem).

Môj Adam je športový nadšenec, je futbalista a  miluje šport, takže ak práve nebehá za
loptou tak sa venuje bicyklovaniu behaniu alebo iným športom ktoré ja až tak často neskúšam,ale
kedže som skvelá milujúca priateľka prispôsobivého charakteru tak sa pripojím. V tento deň ma Adam pozval a vyzval na letmú cyklistickú túru .... Okeeej .. Čo si človek predstaví pod názvom letná cyklistická túra? No ja si určite predstavím asi toľko že pekne niekde po promenáde si jemne pôjdeme, sem tam zastavíme, zajeme niečo a tak. Odpovedala som jasne láska
jasne že pôjdem ale nechcem nejakú 3 hodinovú cyklo turistiku do kopcov. Adamko môj najdrahší
odpovedal neboj tak max 30min. Tak teda poďme! Hej aj sme šli! O čom tu vlastne píšem? Neviem či niekto vie ale ja mam strach z kopcov a to seriózne áno seriózne mam. A čo bolo po 10 metroch?  Strrrrrrme kopčiská! Vravím si okej nestrápňuj sa hneď od začiatku ved to zvládneš veď chodíš do posilňovne  a rada cvičíš doma Yogu. Zosadla som z bicykla, ako fakt som mala dosť a chcela sa napiť a ten zrazu na mňa začne kričať,že mam ísť a pedálovať. Chcela som aspoň malú prestávku veď ideme už aspoň pol hodinu ako je možne že nie sme v cieli?! Na to mi môj najdrahší povie že nie sme ešte ani na začiatku a že keď budem takto zastavovať každých 5 minút tak sa zotmie a napadnú nás zvery ktoré žijú v lese v ktorom sme bicyklovali. No už som mala dosť! Prečo ma straší? Ale hrala som sa na frajerku že hej dobre zlatko. Boli ste už niekedy na takom kopci že keď ste chceli nasadnúť na bicykle tak sa to proste nedalo lebo to bolo strmé? Ja som to vtedy zažila a nevedela som to. Adam hneď ako taký prevtelený Peter Sagan naskočil a frčal! Mala som dosť začalo sa fakt stmievať nechápala som ako je to možne kde to sme? Kde je tá maximálne 30 minútová letná túra?Všetko sa obrátilo hore nohami. Mali sme fázy :hádky, pochvaly, aj nervové zrútenia. Dokonca aj plač, naozaj to bolo nekonečné. Fajn fajn nejdem tu zo seba robiť až takého chudáka. Vyšli sme oddýchli si a čakala nás cesta dole kopcom. Super super ! Tešila som sa, zvládla som to! Cesta dole to bude super mala som zo seba naozaj dobrý pocit. Šli sme dole kopcom no ale prestalo sa mi to páčiť, šlo to až veľmi rýchlo a ja sa celkom bojím rýchlosti tak som pribrzďovala ale samozrejme Adamovi to vadilo. Prosím pekne bol za mnou a narážal do mňa ja som kričala a všade bolo blato čo bol celkom adrenalín lebo sme sa sem tam do toho zaborili a blato striekalo všade o kolo nás mali sme ho asi všade ale vôbec mi to nevadilo. Bolo to fakt po čase také dobrodružne. Ale stmievalo sa ! Svietil nám mesiac ( úf aké klišé) ale naozaj sľubujem tak to bolo! Adam šiel potom predo mňa kde sa cesta už stavala cestou bez blata Adam bol niekde ďalej všimla som si nejaké zviera. Prisahám vyzeralo to ako pes. Adam začal kričať Diviaky! "Otoč sa a pedáluj najrýchlejšie ako len vieš". Matka božia to akože čo má znamenať? V hlave mi píplo ako ja teraz zvládnem cestu hore a k tomu ešte s diviakmi za zadkom? Keď po tom všetkom čo som vypedalovala som verila už len v kľudné spustenie dole kopcom. Zakričal mi otoč sa naspať hore a neotáčaj sa!  Keď vám niekto povie neotáčaj sa mate pocit
že za vami beha 3000000000000000000000000000 samár, voldemortov alebo kto vie čoho. Ale ja som nič nevidela bola tma plakala som a modlila sa a dúfala že diviaky už večerali. Ja nechcem zomrieť! Prosím som mladá! Šli sme tak asi 5 minút každá veta znela rýchlejšie, choď neotáčaj sa! Šla som ako pííííla. Prisahám cítila som sa ako Blake Lively vo filme Smrtiaci príliv keď ju napádal žralok. Nakoniec po troche vyšlapania si to diviaky rozmysleli a rozpŕchli sa z lúky do lesa a zmizli.  Tento pocit som si zapamätala a verim, že ho v herectve využijem pretože som sa veľmi bála o život, áno možno trochu preháňam ale ja som bola nenormálnym spôsobom spotená keď som prišla domov. Toto bol naozaj pot smrti naozaj! To smrdí úplne inak ako pot po behu alebo tréningu. Adam ma potom ukľudňoval že sa nič nedeje že su preč a že sme mali šťastie. Ja som sa ho iba cela roztrasená opýtala čo  za letmú cyklistiku sakra bolo?!

Dianka sa pasuje s prvým kopcom.
Sme Radi že sme Hore!



















Posledná fotka pred stretom s diviakmi